STANOVISKO KOALÍCIE PRE DETI SLOVENSKO - prípad maloletej Vanessky K.

Koalícia pre deti Slovensko prijala v súvislosti s „prípadom Vanessky K.” nasledovné stanovisko:

Koalícia pre deti Slovensko sa nebude vyjadrovať ku konkrétnej situácii, nakoľko prípad poznáme len sprostredkovane a z médií a nevieme posúdiť mieru zodpovednosti za situáciu, ktorá znamenala takmer 4 ročný pobyt dieťaťa v ústavnej starostlivosti.

Sme presvedčení o tom, že zdravotný stav nie je dôvodom na umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti. Naopak, rodina, ktorej sa narodí dieťa so zdravotným postihnutím, by mala dostať všestrannú podporu tak, aby sa o dieťa mohla postarať, pretože:

  • Pre dieťa je primárnou potrebou mať svoju vzťahovú osobu /ideálne rodičov/ a vytvoriť si bezpečné, blízke pripútanie k tejto osobe/osobám. Ak dieťa v ranom detstve takúto možnosť nemá, zanecháva to nezmazateľné stopy na jeho psychike, osobnosti, vzťahovej väzbe. To, že dieťa rodičov pri sebe nemalo od narodenia takmer do štyroch rokov, znamená preň celoživotné dôsledky. Bezpečnú vzťahov väzbu si dieťa môže utvoriť k rodičovskej osobe v prípade, že táto je mu sústavne k dispozícii, stará sa oň, poskytuje mu starostlivosť, bezpečie, bezpodmienečnú lásku. V inštitucionálnom prostredí nie je možné dostatočne napĺňať psychické potreby dieťaťa.
  • Dohovor o právach dieťaťa konštatuje, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.
  • Ak dieťa potrebovalo špecializovanú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu – mala byť poskytnutá pomoc rodičom dieťaťa tak, aby dieťa mohlo byť v ich osobnej starostlivosti /kompenzácie, služby, včasná intervencia …/
  • Detský domov nie je zdravotníckym zariadením. Aj keď predpokladáme, že dieťa bolo umiestnené v špecializovanej skupine zdravotne postihnutých detí, sme presvedčení, že ak bolo možné preň vytvoriť podmienky tam, istotne to bolo možné aj v rodine, kde by súčasne netrpelo psychickou depriváciou.
  • Konania súdu vo veci maloletých detí by mali byť rýchle, pretože čas je pre deti rozhodujúci. Štyri roky sú v tomto prípade celý život dieťaťa, ktorý bolo nútené prežiť v neprirodzených podmienkach inštitúcie. Takmer štvorročný súdny proces je vo veci maloletého dieťaťa neprijateľný, navyše, keď účastníci konania boli dostupní a nedajú sa predpokladať prekážky v konaní – hľadanie účastníkov ap./.
  • Záujmom dieťaťa je zostať s rodičmi. To by mu umožnilo napĺňať jeho psychické potreby. Poskytnutie adekvátnej podpory a pomoci rodine by riešilo jeho potreby aj z hľadiska zdravotného stavu /službami, kompenzáciami, odľahčovaním …/. Ak bolo dieťa umiestnené v detskom domove kvôli naplneniu jeho potrieb z hľadiska zdravotného stavu, nebolo možné mu zabezpečiť zdravé podmienky z hľadiska naplnenia jeho psychických potrieb. Toto riešenie považujeme za neadekvátne a predpokladáme, že na psychike dieťaťa spôsobilo ujmu.