STANOVISKO KOALÍCIE PRE DETI SLOVENSKO k reportáži o “syndróme zavrhnutého rodiča” odvysielanej na Jednotke RTVS v relácii Reportéri.

Koalícia pre deti Slovensko je jedným zo signatárov Vyhlásenia k tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča zo dňa 8.6.2016, ktoré vyjadruje znepokojenie nad prenikaním tohto nevedeckého konceptu do slovenskej klinickej, sociálnej a súdnej praxe a negatívnym ovplyvňovaním rozhodovania orgánov verejnej moci a súdov vo veciach týkajúcich sa detí. S týmto vyhlásením sa naďalej stotožňujeme.

Vyjadrujeme protest voči zavádzajúcemu spôsobu spracovania predmetnej témy v relácii Reportéri. Považujeme za neprípustné, aby RTVS vo svojich reportážach používala ako dôkazy či podporné argumenty hoaxy, vyjadrenia vytrhnuté z kontextu alebo klamlivé či jednostranné informácie. Máme na mysli napr.:

· uvedenie tvrdenia, že Americká psychologická spoločnosť (APA) zmenila svoje oficiálne stanovisko o syndróme zavrhnutého rodiča z roku 2008 a v súčasnosti tento syndróm uznáva, čo nie je pravda. APA svoje stanovisko k tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča dosiaľ nezmenila (v platnosti je stále jej stanovisko z roku 2008 dostupné na http://www.apa.org/news/press/releases/2008/01/pas-syndrome.aspx).

· vytváranie dojmu, že 153 000 detí na Slovensku trpí tzv. syndrómom zavrhnutého rodiča, pričom uvedený údaj o rozšírenosti tohto údajného syndrómu je neoprávnene odvodzovaný z počtu detí trpiacich psychiatricky diagnostikovanými úzkostnými stavmi. V skutočnosti môžu mať úzkostné stavy u detí celé spektrum príčin, ktoré nie sú nutne viazané na konfliktné vzťahy medzi rodičmi.

· jednostranné podanie prípadov otcov, domáhajúcich sa kontaktu so svojimi deťmi, ktorí ponúkali len jediné vysvetlenie na to, prečo sa tento kontakt nerealizuje. V reportáži nebol daný priestor matkám, prípadne deťom, ktoré by na konkrétne prípady mohli mať potenciálne celkom odlišné vysvetlenia.

Koalícia nepopiera, že môže dochádzať, a žiaľ aj dochádza, k manipulácii a zastrašovaniu dieťaťa rodičmi. Takéto správanie je však len v malom percente prípadov jedinou či hlavnou príčinou, prečo by dieťa odmietalo kontakt alebo malo bránené v kontakte s niektorým z rodičov. Úlohou súdu je rozlíšiť medzi situáciami, v ktorých je dieťa kritické voči jednému z rodičov, pretože bolo nevhodne manipulované tým druhým a situáciami, v ktorých má dieťa svoje vlastné legitímne dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča. Používanie takých pseudovedeckých konceptov akým je teória tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča, môže vo významnej miere skresliť a sťažiť proces onoho rozlišovania, nie mu napomôcť. Automatické používanie “nálepky” syndróm zavrhnutého rodiča na jav, kedy dieťa po rozchode rodičovského páru odmieta kontakt s jedným z rodičov, obchádza potrebu dôkladného skúmania dynamiky vzťahov v každom individuálnom prípade a ohrozuje správnu identifikáciu najlepšieho záujmu dieťaťa.

Apelujeme na redaktorov relácie Reportéri ako aj na celú žurnalistickú obec, aby k spracovaniu tém týkajúcich sa detí pristupovali s osobitnou opatrnosťou, citlivosťou, objektívnosťou a odbornosťou. Uvedená reportáž podľa nášho názoru tieto atribúty nenaplnila.